Popis

Hudobný život bol v rámci tzv. stredoslovenského hudobno-kultúrneho okruhu podľa doterajšieho bádania hudobnej historičky Dr. Dariny Múdrej, najrozvinutejší najmä v materiálne dobre zabezpečených mestách Zvolenskej, Hontianskej a Tekovskej stolice. Pestovanie hudby na Liptove bolo, podobne ako na Orave, s ohľadom na horšiu hospodársku situáciu skromnejšie a sústreďovalos a najmä v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku. Na základe výskumov uskutočnených v priebehu poslednej dekády mal najaktívnejší hudobný život práve Liptovský Hrádok, ktorý zaznamenal v posledných dekádach 18. Storočia všestranný rozvoj vďaka aktivitám prefekta hrádocko-likavského komorského panstva Františka Wisnera z Morgensternu. Patrilo medzi ne aj založenie lesníckej školy, prvej inštitúcie svojho druhu v Uhorsku. V októbri roku 2004 bol na rímskokatolíckej fare v Liptovskom Hrádku objavený neznámy hudobný fond z obdobia klasicizmu (po spracovaní dostupný na www.rism.info ), ktorého vznik a obsah možno na základe aktuálneho poznania datovať do 2. polovice 18.storočia a do prvých desaťročí 19. storočia. Okrem sakrálnych diel dobových autorov, vrátane skladateľov pôsobiacich na území dnešného Slovenska (Zimmermann),zbierka hudobnín obsahuje aj chrámové kompozície vrcholných predstaviteľov viedenského klasicizmu (Haydn, Mozart)a tvorbu neznámych hudobníkov lokálneho významu. Hudba v miestnom chráme znela v podaní profesorov a žiakov hrádockej lesníckej školy, ktorí mali hodiny hudobnej teórie a nástrojovej hry aj v rámci svojho rozvrhu. Viac základných informácií možno nájsť v monografii Z minulosti Liptovského Hrádku (Tranoscius,2006) kolektívu autorov Peter Vítek, Slavko Churý a Andrej Šuba. „Zručnosť chovancov v hudbe“ zmieňujú s obdivom viaceré dobové pramene. Súbory Solamente naturali a Musica aeterna pripravili v minulosti v spolupráci s muzikológom Andrejom Šubom viacero programov z hrádockého fondu, ktoré zazneli nielen v Lipt. Hrádku, ale aj v Bratislave. Predkladaný projekt by bol však prvou nahrávkou dokumentujúcich hudobnú minulosť Liptova. Na CD by sa objavili duchovné árie, motetá pre sóla i zbor od L. Hoffmana, C. Dittersa z Dittersdorfu, F. Kauera, V. Kalousa, A. Bengraffa, J. K. Vaňhala, A. Zimmermanna, Brixiho a niekoľkých anonymných autorov, ako aj žiakov a profesorov hrádockej školy. Ide repertoár, ktorý by bol zaznamenaný v novodobých premiérach a dokumentoval by úroveň hudobného života na Slovensku v 18. storočí. Nestor slovenskej muzikológie Jozef Kresánek povedal, že každé muzikologické poznanie by malo smerovať k hudobnému zážitku, v prípade projektov súboru Solamente naturali sa tak deje pravidelne.