Mnohé z autorsky mužských výpovedí vypovedajú o ženskom svete aspoň s takou vnímavosťou ako samotné ženské autorky. Na hranice územia slovenského ženského filmu vstúpil tematizáciou ženy aj režisér Dušan Hanák predovšetkým svojimi projektmi Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990). Hanákove filmové ženy sa vo väčšine prípadov ukrývajú vo svojich nie veľmi stabilných, malých, uzavretých svetoch. Ticho sa bránia, vylúčiac zo svojej tesnej blízkosti mužov, cez ktorých sa stávajú príliš zraniteľné. Súkromné životy - je psychologický príbeh o životných osudoch dvoch nevlastných sestier, herečky Eleny a psychologičky Nadi.

"Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.