Zhustený dej zahrňuje osudy skupiny obžalovaných z autentických inkvizičných procesov v Čechách (1678-1695), ktorým v skutočnosti padlo za obeť 105 ľudí. V dobe, ktorá už bola vnútri schopná šíriť osvetu a humanizmus, prepukol zrazu prekonaný stredovek a najprimitívnejším sp"sobom uviedol znovu do chodu hrozný mechanizmus demagógie, dogiem, patologických skutkov, vzkriesil neznášanlivosť, nenávisť a právo argumentu odvodeného z temného mýtu, pričom silou brutálnej moci a násilia vyvolal zbabelosť a ľahostajnosť väčšiny. Každý motív film podáva v komornom sústredení, čo posilňuje atmosféru dusna a osudovosti, z ktorej niet úniku, a zároveň to kladie nároky na emocionálny dôraz výpravy, dekorácie, kostýmov (film je plný rozličných výtvarných štýlov a citácií konkrétnych maliarskych diel). Dôsledné zrovnoprávnenie postáv (bez psychologizácie) a epizód podporuje epicko-informatívny charakter diela. Epické (nedramatické) vyjadrovanie sujetu, radenie faktov ako v rekonštruovanej informácii, rovnosť postáv a ich osudov, predvídateľnosť príbehov, rozmanitosť výtvarných štýlov a oslobodenie deja od historického kontextu vedú k zabstraktneniu toho, čo sa divákovi zmyslovo podkladá, k absolutizácii ľudského údelu ako nepochopiteľnej dezagregácie človeka. Sčasti vznikla aj historická paralela či alegória, skôr však umelecké stvárnenie ústredného problému človeka modernej doby.